Zadajte kľúčové slova alebo frázy:
(typ ubytovania, nazov prevadzky a pod.)
Pomocné frázy: Bufety, Občerstvenie, Chaty, Vily, Denné potreby, Disco, bary, nočný život, Folklór, povesti, Gemer ubytovanie, Gemerské povedašky, Gemerské recepty, Hotely, penzióny, Hrady a zámky, Jaskyne a priepasti, Jazdecké areály, Kúpaliská, Nádrže, Lyžiarské areály, Motoresty, Koliby, Dvory, Motoresty, kempy, Móda, doplnky, Múzeá, Galérie, Národné parky, CHKO, Obchody, Pamiatky, Pamätné izby, kúrie, Pizza, Donáška, Priváty, podnájmy, Príroda, Prírodné lokality, Reštaurácie, Denné menu, Sakrálne pamiatky, Sauny, Masáže, Služby, relax, Stravovanie, Suveníry, darčeky, Taxi, Požičovne, Tenis, Oddychoviska, Tradície, Turistické potreby, Wellnes, Relax areály, Články z histórie, Šport, oddych

 

Úvod » HISTÓRIA

HISTÓRIA


O REGIÓNE

Región Gemera je jedným z najbohatších slovenských regiónov, co sa týka množstva pamiatok, prírodných krás a historického a kultúrneho dedicstva Slovenska. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy

Gemer (po latinsky: Gömörinum, po nemecky: Gemer alebo Gömör, po madarsky: Gömör) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorska.

Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúcením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)-1945 v Madarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Cesko-Slovensku, ale len v rozsahu cs. štátneho územia. Gemersko-malohontská župa, ktorá vznikla zlúcením Gemeru a Malohontu, existovala v rokoch 1786-1790, 1802-1918 v Uhorsku, v rokoch 1938(?)-1945 v Madarsku. V rokoch 1918-1923 existovala rovnomenná župa v Cesko-Slovensku, ale len v rozsahu cs. štátneho územia.

Geografia

Gemerská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, Turnianskou, Novohradskou a Malohontskou župou, ktoré dnes ležia prevažne na Slovensku, ako aj s s Boršodskou a Hevešskou župou ležiacimi dnes v Madarsku. Gemersko-malohontská župa susedila so Zvolenskou, Liptovskou, Spišskou, (od konca 19. storocia) Abovsko-turnianskou, Novohradskou, Boršodskou a Hevešskou župou.

Južná hranica Gemersko-malohontskej župy zodpovedá približne dnešnej hranici medzi Slovenskom a Madarskom, severná hranica išla po hrebeni Nízkych Tatier. Západná hranica odpovedá približne hranici okresu Rimavská Sobota a východná okresu Rožnava. Najvýznamnejšou riekou bola Slaná. Rozloha župy bola v r. 1910 4289 km˛.
Gemersko-Malohontská župa na juhovýchode Slovenska
Gemersko-Malohontská župa na juhovýchode Slovenska

Centrom Gemerskej stolice bol hrad Gemer (odtial je odvodený aj názov stolice). Stolicné zhromaždenia sa konali v mestecku Gemer. Od roku 1578 šlachta snemovala na hrade Szendrö v Boršodskej stolici z obáv pred tureckými vpádmi.Od zaciatku 18. storocia sa stolicným centrom stal Plešivec, no kedže i napriek tomu zostal skôr malou dedinou ako mestom, centrum stolice bolo po spojení s Malohontom v rokoch 1786-1790 prenesené do Rimavskej Soboty. Po r. 1790 opät Plešivec, kedže Malohont sa znova spojil s Hontom a aj po ich opätovnom spojení r. 1802 ním zostal až do konca feudalizmu. Potom sa Rimavská Sobota opät stala centrom Gemersko-malohontskej župy.

Gemerský komitát sa oddelil najneskôr koncom 12. storocia od Turnianskeho královského komitátu. Územie okolo Helpy, ktoré by malo skôr patrit do Zvolenskej stolice sa stalo súcastou Gemera ešte ako neosídlená cast panstva hradu Murán. Na konci 13. storocia sa Gemerský komitát zmenil na zemiansku stolicu (rovnako ako ostatné komitáty v Uhorsku).

Gemer sa nikdy nestal súcastou Osmanskej ríše, no od druhej polovice 16. storocia až do oslobodenia Jágra r. 1687 bol poplatný filakovskému a od r. 1596 jagerskému sandžaku.

Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786-1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. Malohont bol súcastou Hontianskej stolice, no nesusedil s nou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatim slúžnovskym okresom.

V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väcšina územia Gemerskej župy stala súcastou Cesko-Slovenska, okrem malej casti okolo mesta Putnok, ktorá sa stala súcastou Boršodsko-gemersko-malohontskej župy (Borsod-Gömör-Kishont), v súcasnosti je súcastou Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy (Boršod-Abov-Zemplín).

Gemersko-Malohontská župa trvala do 31.12.1922, od 01.01.1923 do r. 1928 sa stala súcastou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožnava) župy. V súcasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé casti (napr. i dedina Vernár) zasahujú alebo sú súcastou Prešovského kraja.

Pocas 2. svetovej vojny bola väcšina územia župy okupovaná Madarskom a župa Gemer-Malohont (po madarsky: Gömör-Kishont) bola obnovená. Po vojne sa región stal opät súcastou Cesko-Slovenska.

Pre územie Gemera bolo príznacné jeho etnické rozdelenie na severnú slovenskú a južnú madarskú cast. Toto sa nezmenilo ani vznikom Cesko-Slovenska a Slovenska. Etnická hranica prebieha v 20. storocí približne po spojnici miest Rimavská Sobota a Rožnava.

SÚCASNOSŤ:
Dnes tvoria región Gemera na slovenskej strane tri okresy: Rimavská Sobota, Rožnava a Revúca.
Rozloha – 4289 km˛
Pocet obyvatelov – 188098 obyv.
Hustota obyvatelstva -  43,9 obyv./km˛

zdroj: wikipedia